Obec Lodno

História obce

Obec vznikla v chotári obce Kysucký Lieskovec v 2. polovici 17. storočia. Spomína sa od roku 1658 ako Lodne, od roku 1927 ako Lodno. Patrila panstvu Budatín. Prvá pečať obce, ktorá sa zachovala má názov "Lodne"a v roku 1927 bola premenovaná na Lodno. Ako samostatná obec vznikla v prvej polovici 17. storočia. Jej vtedajší počet obyvateľov sa odhadoval na 68 ľudí, ktorí sa prisťahovali z Dolniakov, odkiaľ sa zachovalo typické nárečie pre obec až podnes.

Zvonica

Historicky najcennejší a najstarší objekt v obci je zvonica a zvon, ktorý bol odliaty v roku 1805 v známej banskobystrickej dielni rodiny Knoblochových. Bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku v roku 1997. Zvonica bola vymurovaná začiatkom 19. storočia. Je hodnotným dokladom vývoja ľudovej architektúry. Klasicistický zvon umiestnený vo zvonici je dôkazom a hodnotným dokumentom umelecko-remeselnej tvorby. Nachádza sa na zárubku Markovskom. Je vo vlastníctve obce. Našou povinnosťou je a vhodne túto kultúrnu pamiatku našich dejín a nenahraditeľné bohatstvo ochraňovať, zachovať využívať. Je svedectvo našej obce i štátu.

Dom smútku

Dom smútku sa v obci začal stavať v roku 1987. Dovtedy mávali ľudia svojich zomrelých doma až do dňa konania pohrebu. Stavba bola skolaudovaná a uvedená do prevádzky v roku 1992. V letnom období sa v dome smútku konali aj sv. omše, kým nebol postavený kostol.

Povodeň v roku 1965

27. júna 1965 bola nedeľa. Bol to deň ako takmer každý v tomto ročnom období. Občania sa prebudili do pekného slnečného rána. Obloha bola bez obláčika. Krásny letný deň niektorí prežívali v tieni, iní na teplom slnku, oddychujúc po tvrdej celotýždennej práci. Po ceste cupkali kravy a ovce, bolo vidieť furmana s vozom, ktorý mal nasušené seno a chcel ho odviesť z role domov, kým bolo pekné počasie. Niektorí ľudia sa chystali na pobožnosť do kostola v Kysuckom Lieskovci, niektorí na popravky po svadbe, ktorá bola v sobotu. Športovci mali poobede schôdzu, na ktorej mal byť založený futbalový oddiel v Lodne. Popoludní sa chlapi vybrali na občerstvenie do krčmy u Borovice, kde vládla dobrá pohoda. Veľa ľudí nebolo doma. Poobede sa začali na oblohe objavovať divné oblaky, hrmenie a blesky. Obloha tmavne, fúka vietor. Nad obcou sa zbierajú tmavé búrkové mraky, prichádza dážď a začína sa peklo. Blíži sa pol druhej a ponad Bystrice a Povinu sa približuje čierňava, krúpy, ľadovec, blesky. Obloha úplne stmavla. Prichádza dažďová smršť, ktorá nepoznala prekážky. Prietrž mračien nad horou Kykula mala za následok, že malý potok Lodňanka nestačil pohltiť obrovský príval vody, a tak sa voda liala po ceste, začala tiecť dolu brehmi, valila sa z každej strany, robila si nové koryto. Začali padať stromy, brehy sa zosúvali a prichádza ďalšia pohroma. Voda na ceste dosahovala až dva metre a mala ničivé následky. Voda berie zo sebou všetko, čo má v ceste. Skládky dreva, dobytok, ošípané, kury, šopy, dosky. A voda stále naberá na sile a šírke. Miestami je hlboká aj štyri metre a široká 20 metrov. Drevá upchávajú mosty, mostíky a lavičky. Voda zachytáva obydlia domov, maštale a hospodárske budovy, začína pretekať cez okná. Ľudia berú čo je vzácne a bránia čo sa dá, vyťahujú z maštale dobytok, sú v panike. Tí čo boli na pasienkoch, čakajú aj z dobytkom, nevedia čo majú robiť, či zachraňovať dobytok, majetok, či seba. Voda je neľútostná a berie všetko, kubíky hliny, materiál na stavbu, zanáša regulácie a z dediny ostáva jedna smršť. Nie je vidno, kde bola cesta, kde rieka. Pod cintorínom zobral príval vody občianke Veronike Matúšovej celú drevenú stodolu aj s príslušenstvom ako zápalku. Voda odnáša so sebou hrnce, plachty na seno, detskú drevenú kolísku a všetko čo občania nestihli skryť pred pohromou. Vznikla jedna široká rieka. Peklo sa začína aj v Kysuckom Lieskovci, šoféra z autobusu vyťahujú pomocou záclony z obloka, aby mohol skočiť do krčmy. Ďalšiu hrôzu zažívajú ľudia v kostole, popri modlení počúvajú lejak, vidia, že sa zotmelo, zvony zvonia. Ľudia z kostola sa nemôžu dostať domov. Prechádzajú roľami a zárubkami, aj tak sa však nemôžu dostať domov na Lodno, a tak čakajú až do pondelka, kým voda neupadne. Následky povodne boli obrovské. Pôvodné koryto Lodňanky bolo úplne zaplavené pieskom, hlinou, kameňom, drevom, potok si vymyl nové koryto. Štátna cesta bola úplne zničená. Voda zobrala všetky drevené mosty a betónové značne poškodila. Obytné domy v blízkosti potoka boli zničené a poškodené. Voda sa liala cez obloky až do obytných miestností. Voda odniesla stavebný materiál na stavbu kultúrneho domu i rodinných domčekov. Bol zničený miestny rozhlas a elektrická sieť. Veľké škody boli na lesnom hospodárstve. Najväčší príval vody trval asi hodinu, potom začala voda upadávať. Občania, ktorí dochádzali do práce museli chodiť pešo až do Kysuckého Lieskovca a odtiaľ autobusmi. Taktiež deti do školy. Neskoršie sa cesta v Kysuckom Lieskovci opravila, no robotníci chodili naďalej pešo na začiatok obce. Postupne sa začalo s čistením a opravou cesty a potoka. Občania odstraňovali bahno z dvorov, stavali nové ploty, mosty, opravovali domy. Bola opravená elektrická sieť a miestny rozhlas. V prvých dňoch po povodni boli značné ťažkosti so zásobovaním obchodu, pretože autá so zásobami sa nemohli dostať na miesto určenia. Úroda v tomto roku bola nízka, pretože prudký lejak skoro všetko zničil. Bola to prírodná katastrofa, ktorá nemá v histórií našej obce obdoby.

Kultúrny dom

Po viacročnom úsilí sa v roku 1964 začalo v obci s výstavbou kultúrneho domu. Okresný národný výbor v Čadci dal súhlas na budovanie kultúrneho domu v rámci „ Akcie Z ". Väčšina občanov správne pochopila nutnosť tejto výstavby a obetavo sa začali zapájať do všetkých prác. Aj výstavba kultúrneho domu bola jasným dôkazom výdobytkov a predností socialistickej spoločnosti. Všetci pochopili, že naša spoločnosť na čele s komunistickou stranou sa snaží o neustáli rast hmotných a kultúrnych hodnôt obyvateľstva miest a dedín. Stavba rýchlo napredovala, až kým ju nezastavila povodeň v roku 1965. Po prírodnej katastrofe, ktorá zastihla obec značne pokleslo tempo výstavby kultúrneho domu. Voda odniesla materiál, muselo sa čakať na opravu cesty, aby sa mohol priviesť nový stavebný materiál. Po obnovení stavebných prác bolo pracovné úsilie občanov zamerané hlavne na skoré dokončenie kultúrneho domu. Občania pracovali hlavne cez soboty a nedele. Do práce sa aktívne zapájali aj rôzne dedinské zložky, požiarny zbor, zväzáci. Kultúrny dom bol slávnostne odovzdaný do užívania 3. Augusta 1968. V tento deň prebehla kolaudácia i slávnostné otvorenie tohto významného stánku v našej obci. Na otvorení poďakoval predseda MNV všetkým občanom, ktorí svojou prácou prispeli k vybudovaniu kultúrneho domu.